Duševné choroby

Tak tu je jeden článok od mojho dobrého kamráta ROEHUNTERA...



Zdravím! Sľúbil som sem jeden comment o psychických poruchách a chorobách. Tak tu máte takú menšiu úvahu: Ako iste viete, choroba je stav, keď niečo s vami nie je až tak ok, jak to býva normálne. (uznávam, sprostá veta, ale dúfam výstižná). Normálny stav je určite mať vlastný názor na veci okolo nás. Náš názor je niečo, čo tvorí podstatu našej osobnosti a teda je súčasťou nášho mena. Ak vyslovíme meno nejakej osoby nám blízkej, mali by sme poznať aspoň zbežne jej názory na veci. Inak nemôžeme povedať, že dotyčného poznáme. Týmto sa snažím povedať, len toľko, že názor a vlastná mienka sú neoddeliteľnou súčasťou osobnosti ako takej. Je teda choré, ak si človek nevytvorí názor vlastný, ale názor kopíruje od druhých, bez toho, aby nad tým rozmýšľal. Typickým príkladom z tejto doby na túto chorobu môže byť náš milovaný hiphop a veci s tým súvisiace. Zrejme sa ešte stále pýtate, prečo hiphop... Vysvetlenie je jednoduchšie, ako si myslíte. Hiphop sa dá teoreticky definovať ako disharmonické zoskupenie syntetických zvukov a všetkých možných zvukov, čo priemerný černoch dokáže artikulovať (no a prípadne aj nie) so svojimi hlasivkami, jazykom, zubami, nosom a prípadne aj podpazuším. V najlepšom prípade z toho vyjde akurát tak rozložený akord, ale aj o tom si dovolím pochybovať. Je teda jasné, že toto sa nedá počúvať dobrovoľne, ale jedine z donútenia. Môže ísť o donucovacie prostriedky praktizované inými osobami (vtedy nejde o chorobu, ale o násilie a malo by sa to oznámiť na políciu) alebo môže ísť o sebazaprenie počúvať hiphop, aby bol dotyčný rovnako cool, ako jeho kamaráti, čo ho k tomu nabádali. Je to teda trýznenie sa - masochizmus, a tu už je jasné, že sa jedná o chorobu. Keby bol každý takto chorý úprimný, tak na otázku, prečo počúva hiphop odpovie, že preto, lebo ho počúvajú aj kamaráti. Ale v takomto prípade úprimnosť nemožno čakať. (To, hiphoperi klamú samých seba, sa vedcom už podarilo dokázať, ale ešte nie odvôvodniť) Od hiphopu sa potom ďalej odvíja mutácia (postihnutí to volajú skôr subkultúra, ale určite dáte za pravdu, že v tomto prípade sa o kultúru nejedná, už len preto, že hiphop má pôvod v amerike) tejto choroby. Postihnutých nazývame writeri alebo taggeri. Majú chorobnú úchylku čmárať ťažko mazateľnými fixkami na všetko na čo sa dá, a na čom ešte nebadajú symboly vlastné, alebo podobné symboly od podobne postihnutých. V 100% prípadov sa jedná o veci cudzie, v 99% prípadov sa jedná o veci, ktoré slúžia verejnosti (napr. domy, prostriedky hromadnej dopravy, billboardy alebo poklopy od kanálov a podobne). Z dobre informovaných zdrojov som sa dozvedel, že symboly, ktoré používajú sú vlastne ich "kvázi"podpisy. Ja ako človek toto absolútne nechápem. Veď uznajte sami: Koľkokrát ste sa priamo vy podpísali na trolejbus, a to tak nečitateľne, že nie je zrejmé, že ten podpis je váš? Ja osobne som to ešte neskúsil a priam by ma to ani nenapadlo. No našich postihnutých spoluobčanov, ktorých odborne nazývame writermi, to napadá neustále. Je to nápad, ktorý realizujú napriek jeho iracionálnosti. Je teda zrejmé, že si túto iracionálnosť neuvedomujú a už určite si neuvedomujú následky svojho konania, a síce to, že to vypadá neesteticky, a na odstránenie týchto symbolov je potrebná námaha a drahé špeciálne prostriedky. Writeri si teda neuvedomujú následky svojich činov, a podľa môjho názoru, by preto mali byť zbavení svojprávnosti a zatvorení do ústavu, odkiaľ by už nemali možnosť škodiť spoločnosti. Na to je ale treba vydať verejno záväzné nariadenie, a to je dosť nereálne, pretože 150 ľudí musí riešiť, kto otrávil istého psa nemenovanej polokorytnačky. Takže writeri naďalej behajú medzi nami a poškodzujú náš majetok. Ale varujem vás: NESTRIEĽAJTE ICH! - je to totiž trestné a hrozí vám trest odňatia slobody. (no a im samozrejme nie). Ďalšia psychická choroba, ale už nie tak škodiaca ostatným, je "módny hit" emo. Jedná sa opäť o jedincov bez vlastného názoru. Disponujú len odkopírovaným názorom, ktorý im káže rezať si zápästia a ubližovať si (podobne ako u hiphopu, len s tým rozdielom, že tu je sebatrýznenie fyzického charakteru) Napriek tomu, jedinci, ktorí takto konajú to spravidla prežijú a konajú tak opäť. Emo ako taký nie je definovaný sám sebou. Na otázku či je emo, spravidla odpovedá nie, a na otázku, ako vyzerá emo, spravidla odpovedá, že nevie. Ema spoznáte podľa toho, že svojím oblečením neodráža svetlo, má ofinu cez oči, aby nič nevidel (zväčša však cez vlasy preniká svetlo, preto si tieto defekty fototesnosti korigujú čiernym gélom na vlasy) no a v neposlednom rade má na zápästiach potítka, aby sa zatajil pred ľuďmi (fakt inteligentný krok, extrémne zvyšujúci jeho snahu splynúť s davom). Ak si neviete takého ema predstaviť, použite znalosti z materskej škôlky a spomeňte si, aký obrázok držala pani učiteľka v ruke, keď ste spievali pesničku a šimpanzovi. Ak ste takúto pesničku nespievali, skúste webový vyhľadávač google. Napíšte doň výraz tokio hotel (asi čakáte, že vám nájde ponuku ubytovania v japonsku, ale to čo uvidíte by mal byť emo). Poslednú chorobu, ktorú by som rád spomenul je extrémna strata pamäte. Jedinec postihnutý touto chorobou si nepamätá udalosti, ktoré sa stali pred 500 milisekundami (teda polovicou sekundy). Pre takéhoto jedinca je každý podnet nový a zaujímavý. Jedinec sa lieči špeciálnou terapiou. Táto terapia spočíva v počúvaní techna, danceu, tranceu, alebo houseu. Zdravý človek medzi týmito terapiami nepočuje rozdiel, a teda sa môžme len domnievať, aké sú tú rozdiely. Globálne však táto terapia spočíva v prehrávaní rovnakých zvukov v extrémne krátkom časovom slede a teda nácviku pamäte. Zväčša však býva táto metóda neúspešná (zrejme je to poškodením mozgu spôsobenom toulénom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou techna). Takto chorý jedinec má už malú šancu na uzdravenie, napriek tomu sa niektorí pokúšajú vyliečiť sa počúvaním klaksónu osobného automobilu. Ale šanca je bohužiaľ mizivá a tak takýto človek zapadá do bludného kruhu techno - toulén - klaksón, z ktorého niet cesty von... Tak to je odo mňa všetko. Na záver by som vám chcel pripomenúť, že vyššie spomenutí ľudia, sú vážne psychicky chorí, a nezaslúžia si smrť... Radšej ich všetkých ľutujme.